Ako dieťa som sa veľmi rada rozprávala s mojou babkou v starej kuchyni, na „divane“, s teplým kysnutým kakaovým rožkom v ruke, ktorý zosobňoval jej lásku, prijatie, bezpečie a čas pre mňa.
Princípy, ktorým verím a ktoré sa snažím žiť vychádzajú z mojich vzťahov, ktoré v živote mám alebo ktoré som mala. Sú výsledkom mojej zvedavosti a ochoty riskovať bolesť pre nové poznanie. Sú pre mňa centrom, ku ktorému sa vraciam.
Vďaka práci s deťmi s autizmom verím bezpodmienečne v radosť a spontánnosť. Verím, že humor je silná zbraň, ktorú v živote málo používame. Kráčať ulicou a len tak sa hlasno zasmiať, pri spontánnej vtipnej spomienke, je činnosť pripisovaná bláznom. Formálnosť a sociálna konzervatívnosť definovaná v princípoch slušného správania nás obrala o prirodzenú radosť. Najmä v dospelosti. Deti sú v tomto nedocenenými učiteľmi. Naposledy, keď som na prechádzke s dieťaťom s autizmom kráčala, v rukách sme držali drevené paličky a postupne sme v hlasitosti stupňovali zvuk, ktorý vydávajú rampy na železničnom priecestí – „Čen! Čen! Čen! Čen! Čen!“, cítila som vzájomnú radosť, obrovskú voľnosť zo slobody len tak si skákať a zakričať, a šťastie zo smiechu, ktorý znel a znel, aj keď sme stíchli.
Verím v silu človeka, jednotlivca, ktorý si tvorí svoje vlastné malé dejiny. Verím, že každý človek je sám svoj. Má vlastný balík schopnosti a zručností žiť svoj život. Okolnosti a prostredie počas vývinu môžu byť veľmi všakovaké. Dopady ranných skúseností z detstva môžu byť veľmi ťažké a nepriaznivé. Rovnako aj ťažké skúsenosti nadobudnuté v dospelom živote, sklamania a bolesti z vlastných zlyhaní, zo strát, z ľudí a sveta, ktorý môže pôsobiť nestálo a ohrozujúco.
Verím v lásku a krásu, ktorú každý z nás môže nájsť v sebe. Ktorá je určujúca pre nachádzanie lásky a krásy v iných ľuďoch a vo svete. Verím, že je kľúčové pracovať na sebe, venovať si čas a pozornosť, nie ako stredobodu sveta, ale ako stredobodu seba. Verím v sebapoznanie a sebahľadanie.
Pozorovať a počúvať človeka je niečo, čomu hodujem od detstva. Táto schopnosť sa vo mne formovala a prerástla do zručnosti dať dostatok času druhému, ale aj sebe na spracovanie svojich emócii, svojho prežívania, svojich pohľadov na vec. Vyrastala som v krásnom a bezpečnom prostredí dediny na východnom Slovensku, čo vo mne zanechalo prvoplánové stereotypné a tradičné predsudky. Poznanie a otvorenosť, po ktorých bažím, ma však konfrontujú s obmedzenosťou týchto pohľadov.
Verím v slobodu a zodpovednosť. Spájam ich, pretože si myslím, že by mali ísť ruka v ruke. Spolu s rešpektom, voči individualite a prirodzenosti každého človeka.
Verím tiež v prekvapenia a zázraky. Nečakané, vtipné a symbolické. Ťažko definované ale nadprirodzené, ktoré zároveň môžu a chcú prichádzať len tak.
To v čo verím, viem ponúknuť vám, spolu s mojou odbornosťou a skúsenosťami. Bude mi veľkým potešením spoznať váš príbeh.
